Na rozdiel od odbornej literatúry, môže sa aj v bezchybne vyzerajúcom včeliom plode vyskytovať akútny stav moru včelieho plodu. Dr. Elke Genersch zhrnula poznatky k tejto chorobe včelieho plodu, ktoré boli získané vo Včelárskom inštitúte Hohen Neuendorf (Nemecko).

Pomocou nových metód, ktoré umožňujú odchovať vče-
lie larvy v laboratóriu, pokročil výskum moru včelieho
plodu.Od roku 1906, kedy bol pôvodca moru včelieho plodu prvý krát popísaný, bola táto choroba stredobodom pozornosti viacerých medzinárodných výskumov. Dlhý čas vzdorovala táto baktéria dôkladnemu preskúmaniu, pretože sa dá veľmi ťažko odchovať v laboratióriu. Až vďaka pokrokom v mikrobiológií sa tento problém prekonal a umožnilo to nájsť odpoveď na mnohé otázky k Paenibacillus larvae, ako je tento pôvodca od roku 2006 pomenovaný.V učebniciach nie je presný opis.

Nie všetci pôvodcovia moru včelieho plodu sú rovnaký. Sú rôzne kmene, ktoré sa odlišujú v ich genotype. Jedna z otázok bola, či sú tieto kmene rovnako nebezpečné. V odbornej literatúre je väčšinou priebeh tejto choroby veľmi jednoducho popísaný: Včelí plod sa infikuje tým, že dostane potravu, v ktorej sa nachádzajú spóry a uhynie v zaviečkovanej bunke, mení sa lepkavú hmotu – toto spolu s perforovaným viečkom bunky platí ako klinický symptóm. Včelstvo, kde sú tieto symptómy rozpoznateľné, zahynie, ak nebude ošetrené. Takto zhruba je to v lietratúre popísane, ale je to vždy tak?Hľadanie odpovede u pôvodcu

Už dávno je známe, že niekedy sa u infikovaného včelstva neprejavia klinické symptómy, dokocna prežijú aj niekoľko rokov bez toho, aby sa niečo spozorovalo. Ako možné vysvetlenie sa diskutovalo o rôznych vlastnostiach včiel, ale dlho nikoho nenapadla myšlienka hľadať vysletlenie u pôvodcu choroby.
Na toto sme sa zamerali v našom výskumnom ústave. Už pred rokmi sme zitili, že sú rozdielne genetické typyPaenibacillus larvae, ktoré sa možno pomocou molekulárnych metód rozdeliť na 4 rôzne skupiny. Tieto takzvané genotypy sú pomenované podľa metód, ktorými sa dajú určiť: ERIC I, ERIC II, ERIC III, ERIC IV. V Nemecku su rozšírené iba typy ERIC I a ERIC II.
Zriedkavý jav: vpravo chorá kukla,
vľavo, v tom istom veku, zdravá kukla.Cukor ako potrava

Obzvlášť zaujímavé boli naše výsledky, čo sa týka výživy pôvodcu choroby:P. larvae sa môže živiť glukózou a fruktózou – hlavné zložky medu. Najmä u ERIC II sa preukázalo, že má dobrú látkovú premenu obidvoch druhov cukru a tým má v čreve včelieho plodu ideálne podmienky na prežitie. Rozdiely v potrebe výživy majú vzťah s nákazlivosťou (virulencia), lebo využitie dostupnej potravy je rozhodujúci činiteľ pre priebeh infekcie v plode včely.
Na tento priebeh infekcie sme sa v našom laboratóriu pozreli bližšie: kŕmili sme včelie larvy 24 hodín spórami a potom sme ich chovali v umelej liahni. Pri tom sme každý deň zaznamenávali ich zdravotný stav. Najmä pri kŕmení genotypmi ERIC I a ERIC II sa preukázal dôležitý poznatok. U jedného výrazne kolísala koncentrácia spórov, pri ktorej polovica lavier uhynie (LC50). U niektorých foriem pôvodcu choroby stačí jediná spóra na to, aby uby usmrtila včeliu larvu. Iné sú oveľa menej nebezpečné, bolo treba larve v laboratóriu dodať v krmive až 100 spórov, aby uhynula na infekciu. Bohužiaľ doteraz nie je možné spórom, alebo baktériam pozrieť ich rozličnú nebezpečnosť – ak sa toto niekedy podarí, bude to znamenať revolúciu v diagnostikovaní moru včelieho plodu.
Plod, ktorý je napadnutý pôvodcom moru včelieho plodu Paenibacillus larvae ERIC I, vykazuje typickú medzerovitosť. Približne polovica plodu sa dožije do zaviečkovania bunky. Potom uhynú a rozložia sa ťahavú hmotu, ktorá obsahuje s bilióny spórov. ERIC I zapríčiní rýchly zánik včelstva. Podľa hrubých odhadov 75% prípadov v Nemecku ide na konto ERIC I.

Paenibacillus larvae ERIC II zabíja včelí plod väšinou pred zaviečkovaním. Včely vyčistia bunku a matka ju opäť zakladie. Plodisko preto vykazuje menšiu medzerovitosť. Včelstvá, ktoré sú nakazené týmto typom pôvodcu moru včelieho plodu zahynú taktiež, len trvá dlhšie, než sa symptómy prejavia. Včelstvá môžu chorobu prenášať, preto musia byť ošetrené.Polovica lariev uhynie pred zaviečkovaním

Druhé dôležité zistenie sa týka časového priebehu infekcie. V rozpore s mnohými odbornými knihami, polovica napadnutého plodu odumrie už pred zaviečkovaním. Tieto mŕtve larvy včely vynesú a preto ich včelár pri bežnej prehliadke nespozoruje, poprípadne si všimne medzerovitosť plodu. Okrem toho sa ukázalo, že čas od infikovania po úhyn larvy je veľmi variabilný a že tieto rozdiely sú pre každý typ pôvodcu choroby charakteristické.
Nami pomenovaný genotyp ERIC I má priebeh choroby, ktorý najviac zodpovedá popisu z odborných kníh: asi polovica infikovaných lariev sa vyvinula do štádia vystretej larvy, ale nedožila do štádia kukly. Tie larvy uhynuly v čase, ktorý zodpovedal štádiu zaviečkovania vo včelstve. Vo včelstve robotnice pomerne dosť spoľahlivo vynesú larvy, ktoré sú mŕtve pred zaviečkovaním, teda teoreticky by bola polovica včelieho plodu vyprataná. Druhá polovica by odumrela po zaviečkovaní a zmenila by sa na lepkavú ťahavú hmotu.U ERIC II krátky priebeh

Nami pomenovaný genotyp ERIC II zabíja včelí plod podstatne rýchlejšie. Takmer 90% napadnutých lariev uhynie počas prvých 6 dní po infikovaní, teda značne zavčasu pred zaviečkovaním. V praxi môže infekcia spôsobená týmto genotypom ostať dlho neodhalená, pretože robotnice majú dostatok času na vynesenie odumretého plodu.
Približne 10% včelieho plodu prežilo do štádia vystrenej larvy, poprípade až po zakuklenie. Tento malý poddiel plodu, ktorý sa v zaviečkovanej bunke zmení na lepkavú ťahavú masu, je pri bežnej prehliadke nenápadný a väčšinou si ho včelár všimne, až ked je tak veľa napadnutého plodu, že tých 10% tvorí viditeľnú plochu.Z laboratória do praxe

Náš výskum s infikovaním a pozorovaním lariev bol robený v laboratóriu a naše úvahy o vplyve činnosti robotníc boli len teoretické. Aby sme si to overili, urobili sme, za zodpovedajúcich bezpečnostných opatrení, pokusy infikovaním lariev v malých včelstvách. Neprekvapilo nás, keď sa potvrdili naše domienky o zásahu robotníc. Včelí plod, ktorý sme infikovali ERIC II, uhynul pred zaviečkovaním a bol veľmi účinne robotnicami vynesený. Menej ako 10% plodu bolo zaviečkovaných a zmenily sa na typickú ťahavú hmotu. Z lariev, ktoré sme infikovali ERIC I, takmer polovica prežila do zaviečkovania. Robotnice nerozpoznali, že larvy sú choré a zaviečkovali ich. Tým sme ukázali, že laboratórne zistené rozdiely v infekčnosti má vplyv na priebech choroby vo včelstve.
Otovrené bunky, 13. deň po infikovaní: hore v strede je vidieť
zdravú kuklu (tmavo sfarbené oči). Jej ostatné sestry (v rovna-
kom veku) sú všetky infikované. Už sa rozkladajú a premenie
sa na lepkavú ťahavú hmotu. V čiernom kruhu je chorá kukla,
v červenom práve rozložená larva.Štvornásobne viac rozložených lariev

Zo zisteného možno vypočítať: na 100 chorých a vynesených lariev pri genotype ERIC II pripadá 10 zaviečkovaných chorých lariev. Naproti tomu pri ERIC I je to 40 zaviečkovaných chorých lariev. Uhynutý plod v zaviečkovanej bunke sa premení na ťahavú hmotu, potom uschne na tzn. príškvar, ktorý obsahuje bilióny spórov. To sú spóry, ktoré sú predovšetkým zodpovedné za rozšírenie infekcie. To znamená, že genotyp ERIC II, ktorý zabíja larvy veľmi rýchlo, sa vo včelstve rozširuje pomalšie a pomalšie škodí. Tento genotyp je pre včelstvo menej nebezbečný, pretože robotnice ho vynesú s odumretou larvou a tým eliminujú jeho rozšírenie. Naproti tomu genotyp ERIC I zabíja larvy pomaly, ale je nebezpečnejší, lebo včely nerozpoznajú infikované larvy a tie ostávajú vo včelstve. Tým sa môže vo včelstve účinnejšie rozširovať a včelstvo rýchlejšie zanikne.Naše podozrenie sa potvrdilo

Naše prvé náznaky na rozdielnu nákazlivosť (virulenciu) u Paenibacillus larvae nás priviedli na správnu stopu. Na tejto veci je dobré, že dokážeme pomocou dnešných molekulárnych metód rozpoznať rozdielne nebezpečné typy. Takto môžme lepšie odhadnúť rozsah nebezpečenstva, ktoré existuje pri infekcii.Dôsledky pre včelára

Čo znamená rozdielna virulencia pre včelára? Pozostáva nebezpečenstvo, že infekcia s ERIC II ostane dlho neodhalená, lebo sa vo včelstve nachádza málo odumretého zaviečkovaného plodu, ktorý nie je tak pri bežnej prehliadke nápadný. Aj pri pozitívnom laboratórnom vyšetrení zo vzorky zásob je malá pravdepodobnosť, že sa nájdu zaviečkované bunky s odumretým plodom. Tým, že tento pôvodza choroby ostáva dlho neodhalený, stúpa riziko, že budú nakazené aj susedné včelstvá. Podľa našich odhadov pripadá asi 1/4 infekcií moru včelieho plodu genotypu ERIC II. U týchto včelstiev je problematická včasná diagnóza. Ale jedná sa len o náš hrubý odhad, ktorý sa zakladá len na našich dátach, lebo dodnes neexistuje pre Paenibacillus larvae žiadne systematické zatriedenie podľa genotypov. Zaoberanie sa genotypmi u Paenibacillus larvae pomôže do budúcna pre prax pomôcť jeho sledovaniu rozširovania a určeniu stupeňa nákazlivosti.

PD Dr. Elke Genersch, Imkerfreund 08/2009

PD Dr. rer. nat. Elke Genersch, pracuje vo Včelárskom inštitúte Hohen Neudorf (Nemecko), kde vedie oddelenie Diagnostiky a molekulárnej biológie. Diplomovaná biologička, študovala na Univerzite v Kolíne, zameranie molekulárna biológia/genetika, diplomovú prácu robila na katedre virológie. Potom sa zaoberala výskumom vírusov v Max-Planek-Inštitúte, kde neskôr pracovala oblasti bunkovej a nádorovej biológii. Touto oblasťou sa zaoberala nasledujúcich 10 rokov na rôznych miestach – Max-Delbrück-Centrum pre molekulárnu medicínu v Berline, Univerzita Uppsala vo Švédsku, Vysoká škola pre medicínu v Hanoveri, Biomedical Centrum Lund vo Švédsku. Od roku 2001 pracuje vo Včelárskom inštitúte Hohen Neudorf, zaoberá sa výskumom moru včelieho plodu a vírusov. V roku 2006 sa habilitovala prácou o more včelieho plodu v obore veterinárnej medicíny so zameraním na molekulárnu biológiu na Univertzite veterinárnej medicíny v Berlíne, kde teraz vyučuje budúcich veterinárov predmet Choroby včiel.